Menu:

 

www.zoslovenska.sk

::nemo::
::vdodo::
::circo::
::yzer::

Info:

Si 15833 návšteva.


Odkazy:

Flexibilný pieskovec
Škodaoctavia.cz - Váš report ze světa škodovek

- OSWD.org
- Valid XHTML
- Valid CSS

Zdroj: PRIEVIDZA NEPOZNANÁ (M. Gross, D. Valovič a F. Cepko)

.:Prievidza:. .:Z histórie mesta:.

Fotogaléria

Prievidza sa prvýkrát písomne uvádza v zoborskej listine z roku 1113 spolu s Bojnicami, Opatovcami, Novákmi a Kocuranmi ako jeden z hraničných medzníkov nitrianskeho opátstva na Zobore. Až 28. januára 1383 kráľovná Mária výsadnou listinou povýšila Prievidzu medzi kráľovské mestá. Táto skutočnosť vytvorila predpoklady pre spoločenský a hospodársky rozvoj mesta. Dominantami mesta sa stali štvorcové námestie a postupne vybudované tri kostoly. Najstarším z nich je neskororománsky kostolík Panny Márie, druhým je kostol sv. Bartolomeja - patróna garbiarov pochádzajúci z konca 14. storočia a najmladším, pritom však jednoznačný skvost barokového umenia, je piaristický kostol z 18. storočia.

Srdcom mesta je námestie, ktoré bolo budované od 14. storočia, a jeho pôvodný štvorhranný pôdorys sa udržal až do súčasnosti. Okolitá zástavba pokračovala z jednotlivých rohov námestia v podobe ulíc a uličiek s obytnými domami a hospodárskymi stavbami, ku ktorým v priebehu času pribúdali remeselnícke dielne, pekárne, obchody a Ďalšie budovy nevyhnutné pre život mesta a jeho obyvateľov.

Hlavné námestie menilo v priebehu stáročí nielen svoju podobu výstavbou nových domov a úpravou jestvujúcej architektúry, ale aj svoje pomenovanie, ktoré záviselo od spoločensko-politickej situácie. Najstaršie známe pomenovanie z obdobia Rakúsko-Uhorska je Erzsebetér, ktoré sa po vytvorení I. čSR zmenilo na slovenské pomenovanie Alžbetino námestie. Na počesť vtedajšieho prezidenta T.G.Masaryka dostalo nové pomenovanie Masarykove námestie. Ďalšie názvy sú symbolom slobody či oslobodenia, a tak pribudli pomenovania Námestie slobody a Námestie 4. apríla a od roku 1993 je to opäť Námestie slobody.

Už v druhej polovici 16. storočia bola v severnom rohu námestia a Dreveného rínku vybudovaná poštová stanica, ktorá svojmu poslaniu s dlhšími - kratšími prestávkami slúžila až do 19- storočia. Prievidza sa tak stala súčasťou jednej z najdôležitejších obchodných a poštových ciest medzi Viedòou a Krakovom.

Na južnej strane námestia oddávna stál mestský dom, v ktorom sa konali nielen zasadnutia predstaviteľov mesta, ale boli tu uložené aj vzácne písomnosti dokladajúce význam a postavenie mesta, jeho práva a slobody, tiež dokumenty o majetkových transakciách a prevodoch, ale aj pečate a iné písomné doklady. Vojny a požiare spôsobovali počas stáročí mnohé škody, ale do dejín mesta mimoriadne kruto zasiahlo drancovanie kuruckých vojsk, počas ktorého pri požiari zhorel celý mestský archív.